Život ?

4. června 2009 v 21:39 | Funky |  Jednorázovky
Može byť ?

Takže jednorazovka zo smútku písaná pri tejto pesničke. Ja viem nič moc ale aj tak.

Prší, zúri búrka na oblohe sa mihajú blesky. Hromy naháňajú strach. Len jedno dievča stojí na ceste a pozerá doprázdna, rozmýšľa, prečo sa to muselo stať..... práve jej. Stojí tam už pár hodín. Prečo ? ... Nemá rodinu, priateľov .... domou. Kôly TEJ ceste. Ceste ktorú nazvala poslednou cestou - cestou smrti.
Jej otec : známi režisér a herec, jej mama: slávna herečka a speváčka. Všetko bolo ako v rozprávke, mala všetko o čo si zažiadala, ale ona aj napriek tomu že mohla mať všetko nechcela až tak veľa, nebola ako iné deti s ktorými sa stretávala. Bola normálna, stále chcela len to čo potrebovala k životu ani o kúsok viac. Preto jej rodičia dali meno Sakura. Jej rodičia sa ľúbili. A tak isto ľúbili aj Sakuru. Proste šťastná rodinka. No raz dostal Sakurin otec ponuku režírovať film, ktorí mal biť trhákom. S manželkou aj Sakurou sa dohodol že si urobia taký malí výlet. No ako sa vezme malý, film sa mal natáčať v Anglicku a keďže Sakura a jej rodičia bývajú v Japonsku je to dosť. Mali letieť súkromným lietadlom, no mechanici v poslednej chvíli prišli na to, že lietadlo nieje spôsobilé doletieť bezpečne až do Anglicka. Nakoniec sa to vyriešilo tak že prvú polovicu cesty ich mala viesť limuzína a druhú polovicu mali letieť súkromným lietadlom istej firmy, ktorá financuje ten film. Limuzína vyrazila o 2 a pol hodiny neskôr ako mala ale nikomu to nevadilo, no ich nový šofér nechcel sklamať svojho klienta (ich osobný šofér mal dovolenku tak museli zohnať iného) tak trochu viac dupol na plyn. Ako naschvál šofér tou trasou ešte v živote nešiel, mal síce navigáciu ktorá ho mala dostať do cieľa ale nepoznal okolie. V limuzíne sa Sakurin otec práve bavil s manželkou
o tom aké to bude režírovať film keď nepozná ani jedného herca. Ani netušil že na natáčanie sa nikdy nedostaví.
Práve prechádzali popri priepasti. Bola tam cesta a hneď vedľa len šíra hĺbka priepasti. Asi 100 metrov pred nimi sa objavila zákruta. Práve vtedy chytila šoféra túha dohnať stratený čas aj keď už meškali len 1 a pol hodiny, keďže po ďiaľniciach išiel o dosť vyššou rýchlosťou ako mal. Ale on nebol zvyknutý meškať. Bol ochotný to dohnať za akúkoľvek cenu. Akúkoľvek ? aj za cenu života ?
Stále šiel rovnakou rýchlosťou až asi 40 metrov pred zákrutou prudko pridal. Sakurin otec sa hneď ozval že nemusí ísť tak rýchlo. Čierne sklo ktoré oddeľovalo zadnú časť od prednej bolo asi 3 centimetre od strechy takže nič nebolo vidno. Sakurinemi otcovi sa nepáčilo že nespomalil a tak stiahol sklo. Zhrozil sa, videl že sa rútia vysokou rýchlosťou do neprehľadnej zákruty. Videla to aj Sakurina mama, len jediná Sakura sedela presne chrbtom k šoférovi takže videla len otcov a mamin nespokojný výraz. Otec začal vrieskať na šoféra ..... ,,Spomaľte, spomaľte ......." opakoval stále dookola ale šofér nič. Sakura sa začínala báť. Nebola pripútaná a tak si ju jej mama zobrala k sebe, posadila si ju na kolená, ale tak aby nevidela na cestu. Jej mama tušila že sa blíži niečo zlé. Pobozkala Sakuru na čelo, chytila za ruku svojho manžela a tiež ho pobozkala, manžel nechápal ale bozk jej vrátil. Potom sa otočil a už skoro bez nádeje vykrikoval na šoféra nech spomalí aj keď boli už skoro v zákrute. Sakurina mama Sakuru ešte raz pobozkala na čelo a povedala ... ,, Sakura, si to najdôležitejšie v mojom živote, pametaj si to ". Sakura prikývla a nechápavo oplatila mame úsmev. A bolo to tu. Limuzína plnou rýchlosťou vletela do zákruty. Oproti išiel bieli Ford. Ktorého si šofér neskoro všimol kôly nepriehľadnosti. Tak tak sa mu vyhol no stále sa rútil ďalej. Limuzína prerazila obrubníky aj zábrany a rútila sa dolu. Sakurina mama vtedy neváhala, otvorila dvere a Sakuru vyhodila z auta. Posledný krát sa usmiala a zmizla v hĺbke. O pár sekúnd bolo počuť už len surové nárazy plechu o skaly. To bol pre Sakuru signál, rozplakala sa. Sakura mala vtedy 6 rokov. Rozumela tomu čo sa stalo. Rozumela tomu že rodičov už nikdy neuvidí. A to bolo asi najhoršie. Ale rozumela aj tomu že ju mama veľmi milovala, zachránila ju namiesto seba. A takto ostala v jej srdci. Nie ako telo ktoré sa rúti do priepasti ale ako človek ktorý ju miloval DAL by ZA ŇU AJ ŽIVOT. Otca mala tiež veľmi rada ale puto medzi matkou a dieťaťom bolo silnejšie. V tú chvíľu si predstavovala tisíc chvíľ ktoré s mamou strávila. Zase sa rozplakala. Veď ... kto by nie .....
Ďalšie roky sa o ňu starali priatelia jej rodičov. Bola v mnohých rodinách. Preto lebo tí ktorí sa ponúkli že sa o ňu budú starať išli hlavne po peniazoch ktoré jej rodičia nechali na účte. No keď prišli nato že k peniazom nemá nikto iní ako Sakura prístup prehadzovali si ju ako handru. Jej rodičia totiž vedeli že majú niektorých pochybných kamarátov a tak podplatili banku a úplne zmenili pravidlá. Salura má prístup k účtu od 14 a nie od 18 rokov a nikto iní nemôže peniaze z banky vybrať. To tých falošných priateľov odradilo no po pol roku keď už Sakura vystriedala takmer 40 domácností sa objavili ďalší priatelia jej rodičov no týchto poznala veľmi dobre - najlepšia kamarátka Sakurinej mami, Marií ktorá sa aj s manželom odťahovali na čas do Ameriky. Prijali Sakuru do rodiny, a keďže Marií nemohla mať deti, brala Sakuru ako dcéru. Ale nikdy jej nezabudla povedať : ,, Tvoja mama by na teba bola pyšná".
Sakure sa žilo dobre. Chodila na najlepšiu školu. Mala všetko čo chcela a keď mala už 14 rokov, používala už aj peniaze z účtu svojich rodičov. Po 3 rokoch z účtu nezmizlo ani 5 ani 6 miliónov (bolo ich tam o dosť viac )dokonca ani 1milión. Chýbalo len niekoľko tisíc z ktorých si Sakura kupovala pomôcky do školy. V škole sa učila dobre no nikto nevedel ako sa cíti. Stále s vyčítala že je to jej vina. Keby jej mama nezachránila ju mohla žiť. Stále mala ten pocit. A to dala po čase najavo všetkým v jej okolí. Kamaráti ju opustili vtedy keď to najviac potrebovala. A presne v ten deň, keď mala 17 sa dozvedela že Marií aj s manželom mali autonehodu. Zomreli. Od vtedy bývala Sakura len v hoteloch a do školy chodila čoraz menej. Nakoniec chodila do školy raz za 2 týždne. Z toho že bola sama nevládala. Ukľudňoval a dával jej silu dážď, skôr búrka milovala stáť len tak v búrke a užívať si to. Búrka jej pripomínala mamu. Niekedy sa drží v ústraní a niekedy je najvýraznejšia zo všetkých. Preto jej búrka dávala silu prežiť, lebo v nej boli spomienky. Preto keď je búrka je stále vonku, stojí a pozerá doprázdna, rozmýšľa, nad tým .... prečo sa to muselo stať práve jej.
PREČO ?
Otázka na ktorú nieje odpoveď aj keď každý z nás si niekedy želá NÁJSŤ JU.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 KwiQy KwiQy | Web | 4. června 2009 v 21:42 | Reagovat

Čawes mááš mooc COOOL.! Blog Dness Nebo zítra začne Soutěž u mě na Blogu DO NEDĚLE O Nejhezčí Prázdninovou Kusowku (Obrázek).Tak see jukni na muj BLOG A Zučastnise :)

2 ♥♥♥ ♥♥♥ | Web | 4. června 2009 v 21:46 | Reagovat

Ajojinky♥♥♥
Hlásneš prosím v anketě na mim blogu:D
Děkuju♥♥♥
Tag ahoj♥♥♥

3 Cassidy Masen Cassidy Masen | Web | 5. června 2009 v 19:42 | Reagovat

môžem si dať túto jednorázovku na stránku? bude to pod tvojim menom, urobím ti reklamu na stránku... A môžeme sa spriateliť, aj ja píšem...

4 saya14 saya14 | E-mail | 8. června 2009 v 17:22 | Reagovat

to bolo smutne=% ale krasne zaroven=D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama