Všetko a Nič 2

9. srpna 2009 v 0:00 | Funky |  Všetko a Nič



" Prečo chceš ísť práve do Číny ? "
" Ja nechcem ísť do Číny ale do Japonska to je ten .. aha sorry ukázalo som zlý obrázok . "
" Aj tak nieje to jedno ? "
" NIE " zvrieskli na Ryeho Aki aj Mioko
" A čo je na tom také odlišné ? "
" Ale nič tebe je to ťažko vysvetľovať. " zasmiala sa Mioko a Aki sa k nej pridala
" Že ty chceš ísť do Japonska, lebo tam býva tá tvoja obľúbená skupina ... ako sa to len volá ? Garete ? "
" The Gazette !!! nie garete !! jasné mami ."
" Aha. "
" Tak teda kedy odchádzam, okrem toho že dnes ? "
" O 18:00. "
" Ale veď je .... 17:28 . " zhrozila sa Aki
" Noa ? nestačí ti pol hodina na rozlúčku a obehnutie domu ? "
" Hm .... čo keď nie ? oci potrebujem sa rozlúčiť z celým domom dohliadnuť na veci aa ... "
" Tak smola ... o 6 odchádzaš. "
" Mám ešte jednu podmienku . " Rye len prevrátil oči a čakal čo tá jeho podarená dcéra zase vystrelí s toho jej slovníka a miliardy vecí.
" Pôjde somnou Bei. "
" Ale tú potrebujeme tu v dome "
Aki sa zamračila. Sadla si pohodlne na stoličku a pozrela na otca.
" Môžete dať povykladať moje veci z auta ... spím doma. "
" Ach jaj, no tak dobre pôjde stebou ale už nič, lebo nakoniec si zoberieš celý dom. "
" Radšej nie. " zasmiala sa Aki
" No už si stratila ďalších 5 minút .. nechceš už začať s tým lúčením ... ešte sme tu aj my. "
" Jasné, jasné už bežím. " postavila sa a rozbehla do záhrady
Rye sa pobavene zaškeril. A pozeral ďalej za Aki. Keď ju stratil z dohľadu otočil sa späť a sadol si k Mioko, stále s úsmevom na tvári.
" Čo je ? "
" Ale nič, nechaj to tak. "
" Nie nenechám, čo si spravil ? "
" Tak dobre postavil som ku vstupu do záhrady dvoch chlapov ktorý majú rozkaz nepustiť Akamichi dnu. "
" Preboha Rye, toto jej nemôžeš spraviť, má tu záhradu veľmi rada. " zamračila sa Mioko
" Práve preto, stále tam trávi veľa času namiesto toho aby robila niečo užitočné. "
" Nezabúdaj že ty si ten čo jej zakázal pracovať. "
" .... máš pravdu .. tak ja teda pôjdem povedať tým dvom aby ju pustili. "
" Len choď. " podporila ho Mioko

Medzi tým u Aki

" Ach, konečne ." povedala si Aki asi 20 metrov pred záhradou, až teraz si všimla dvoch chlapov
" Čo tu robíte ? " vyjavene kukala
" Máme rozkaz nikoho nepúšťať do záhrady a už vôbec nie vás. "
" A to je rozkaz od koho ? " pýtala sa Aki aj keď to dobre vedela
" Od vášho otca, madam. "
" Cccc, niesom žiadna madam. Keď už tak slečna ale radšej Aki. "
" Áno slečna. "
" AKI "
" Áno Aki-sama. "
" Len Aki . "
Chlap si povzdychol. Videl že to nemá zmysel. Bola neuveriteľne tvrdohlavá, podľa svojho znamenia - Barana (dala som slovenské lebo potkan som nechcela)

" Áno Aki. "
" Tak sa mi to páči, ale to že ma nechcete pustiť sa mi nepáči ani trochu, prečo vlastne ? ach .... to sa nedá nijak vybaviť ? prosííím "
" Prepáčt.... , prepáč Aki ale nie je to rozkaz tvojho otca a jeho slovo je bohužiaľ silnejšie než to tvoje."
" Dobre. " povedala pokojne Aki skoro sa zdalo že s tým bola spokojná ale často sa stáva že opak je pravdou a tak to bolo aj teraz. Aki sa stratila z dohľadu tých dvoch a priskočila k múru. Bola tam malá štrbinka. Zobrala menšiu skalku ktorú našla po ruke a začala ju otĺkať o múr. Po chvíli sa zo štrbinky stala menšia priehlbina, bola taká veľká že by do nej v pohode strčila nohu. To mala totiž v pláne. Odhodila kameň a začala sa štverať hore. Asi po 5 pokusoch sa jej to konečne podarilo a sedela na vrchu múru. Už len zoskočila na druhú stranu a bola v záhrade.
" No konečneeee, už som sa bála že sa k tebe nedostanem. " usmiala sa . Zahľadela sa pred seba a zbadala 5 veľkých psov ako sa blížia k nej.
" No do frasa, ešte toto mi trebalo, teraz ma budú stále otravovať. Prečo som išla s tej strany. ?" Aki už nezostalo nič iné len sa s tým zmieriť. Aj keby začala utekať, dohonili by ju a ešte by bola vyčerpaná. Ostala stáť na mieste a dvihla pohľad na psy. Už boli celkom blízko. Leteli k nej s vyplazeným jazykom a vejúcimi ušami. Prehliadla si ich ...
" Počkať ... kde je Karab ? " zhrozila sa lebo ako prví - vodca svorky stále bežal Karab a teraz ako prvá bežala Oani, Karabova sučka (párik xD). Ešte raz si ich preletela pohľadom.
" Oani, Reibou, Sahara, Kamiki, Ahajo " --Oani je sivá čistokrvná sučka weimarského stavača, má na uchu bielu škvrnu. Reibou - je tiež čistokrvný weimarský stavač, je siví a má biele laby. Sahara je tiež čistokrvná, sivá a má biele laby a chvost - sučka Reiboua. Ahajo je čistokrvný, siví s bielou prednou pravou labou. Kamiki je čistokrvná, sivá s bielymi zadnými labami, ľavým uchom a chvostom, - sučka Ahaja . --
" Karab, kde sa túlaš ? " začala sa obzerať na všetky strany. - Karab je tiež čistokrvný a je celý sivý -
" Nikdy nechodieval sám . " rozmýšľala nahlas . Vtom ju Sahara zaťahala za nohavice - ktoré mala výnimočne .
" Čo je Sahi ? " . Sahara začala poskakovať sem a tam a vrtieť sa. Sadla, ľahla, váľala sa potom sa zas naháňala za chvostom, aby z nej Aki neodpútala pohľad. Po niekoľkých sekundách nechala napokoji svoj chvost a rozbehla sa.
" Sahiiiiiiii . " vrieskala za ňou Aki
" To nemá význam, o..o..na chce aby som išla zaňou. " zhrozila sa Aki a už letela za Sahi a všetky psy za ňou. Prebehla asi kilometer až sa Sahara spomalila pri rade jabloní došla k poslednej a sadla si. Aki sa tam snažila čo najskôr dobehnúť už tušila čo tam bude. Jej tušenie sa potvrdilo keď prišla k Sahi. Pozrela sa jej smerom.
" Karaaaaab . " zvrieskla a vrhla sa k nemu
Karab ležal na pravom boku, mal v bruchu (cca) zapichnuté železo (skôr takú železnú tyčku), veľmi krvácal a ťažko dýchal. Aki ho pevne objala a dala si jeho hlavu na kolená. Hladkala ho po hlave a šiji. Sahara, Reibou, Kamiki a Ahajo okolo nich tvorili pol kruh, Oani ležala Karabovi pri zadných nohách a kňučala.
" Preboha Karab čo si robil ? " povedala Aki zo slzami v očiach, aj keď ju Karab nikdy nepočúval a keďže je vodca svorky všetci ostatný ho nasledujú ale aj tak si ho obľúbila bola s ním každý deň aspoň pár hodín už 5 rokov. Karab len pohol hlavou a sťažka oblízol Aki ruku. Zarazila sa.
" Karab ..t..t...ty mi dôveruješ ? " spýtala sa nedôverčivo
Každý vedel že jediné čo sa od Karaba nedočká je olíznutie ruky. Dokonca ani Rye. Je to Karabovo vlastné znamenie.
" Ka..karab .. prečo práve mne ? veď si otcov pes . " Aki po líci stiekla 1 slza
Karab sa na ňu pozrel psími očami ako keby jej chcel niečo povedať no nedokázal.
" Dobre Karab, dôveruješ mi tak ťa nesklamem. "
" Takže pokoj, ostaň ležať. " povedala a opatrne chytila železo. Vedela ako nato, lebo Karabinka stále behá kade tade a tak jej stále musí vyťahovať z labky triesky a často aj sklo. No toto bolo oveľa vážnejšie. Aki začala pomaly ťahať železo von z Karabovho tela. Ten sa trochu zvŕtal ale po chvíli sa ukľudnil. Pohľad do Akiných očí ho ukľudnil. Zavrel oči a čakal. Aki zatiaľ vytiahla celé železo a bezbranne sa pozerala na veľkú krvácajúcu ranu. Keď sa konečne spamätala, v obave o Karabov život ho zobrala na ruky a vybrala sa s ním k bráne.
Asi o 10 minút tam došla. Už z diaľky zbadala že brána je otvorená. Ešte zrýchlila. Keď prešla bránou uvidela ako sa otvárajú zadne dvere a o chvíľu v nich stál Rye aj z tými 2 chlapmi. Hneď ako uvidel Aki sa k nej rozbehol ... skôr ku Karabovi.
" Karab. Preboha. Čo si to .. ? " pozrel sa na Aki nenávistným pohľadom ako keby zato ona mohla
" Čo je ? "
" Vedel som že ho nemáš rada, ale toto. " Aki sa po otcových slovách zarazila. No mal pravdu. Vyzerala a stále o Karabovi rozprávala ako keby ho neznášala ale bolo to opačne
" OTEC . " zvrieskla naňho keď kráčala k lekárničke .. ktorá bola pripevnená o dom pár metrov od nej. Rye sa vybral za ňou.
" Akamichi !!! toto je môj najvernejší pes ako si mohla. " zvrieskol na Aki vyčítavo.
V Aki hrklo. Až sa jej spustili zas slzy. Postavila sa.
" Tak ja sa ho snažím zachrániť, kilometer ho nesiem na rukách ... pri jeho váhe, snažím sa ho zachrániť a ty ma obviníš z toho že aj po 30x čo som ti hovorila nech povieš záhradníkovi, aby opravil zámok na záhradnom domčeku si mu to nepovedal. Dobre vieš že Karab je neodbytný a za každú cenu sa tam bude chcieť vtrepať a takisto vieš že v domčeku sú samé nebezpečné veci pre také psy ako je náš Karab ... napríklad .. hrable, motyky, drevá a všeliaké
ŽELEZÁ. Dobre keď za všetko zase môžem ja. Tak som zvedavá ako ho chceš zachrániť keď jediný v tomto dome kto má aké také znalosti o zverolekárstve som ja. " povedala zo slzami v očiach, pustila obväz ktorý mala v ruke a rozbehla sa k dverám.
" On sa napichol na železo ? " povedal si po tichu Rye a pozrel na úbohé zviera otočil sa a Aki zahliadol ešte pred dverami.
" Akiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii. " zvrieskol na ňu. Aki sa zastavila nad tým že ju prvýkrát v živote oslovil Aki, ale neotočila sa.
" Aki, prosím nenechaj Karaba umrieť. " kričal zo smútkom v hlase ako keby sa išiel rozplakať. Aki sa započúvala a stále dookola počula tie 3 slová a otcov hlas : " nenechaj Karaba umrieť ". Spomenula si, spomenula si na sľub ktorý dala Karabovi.
" Dôveruješ mi, tak ťa nesklamem. " zašepkala potichu zo zavretými očami, potom ich prudko otvorila a rozutekala sa ku Ryemu a Karabovi. Keď tam pribehla hneď ho začala ošetrovať. To jej trvalo asi pol hodiny takže bolo jasné že stanovený odchod nestihne. No teraz bol pre každého prednejší Karab. Keď ho už konečne ošetrila a zastavila krvácanie postavila sa a pozrela na otca.
" Teraz musí rýchlo ku zverolekárovi. "
" Ale Aka .. , Aki veď odchádzaš teraz musím byť tu. " pozrel sa na ňu smutne
" Nie oci, Karab potrebuje odbornú pomoc, nechcem aby zomrel ... keď som mu sľúbila že nezomrie ... verími a ja ho nesklamem. " usmiala sa
" V..ve..rí ti ? " zarazil sa Rye. Aki pomaly natiahla ruku ku Karabovi. Ten na ňu zo začiatku len nechápavo čumel a potom ju oblízol a položil hlavu naspäť na mäkkú prikrývku na ktorej ležal.
" To ne..je .. "
" Možne ? áno to som si hovorila aj ja ale uverila som " povedala a po líci sa jej zase spúšťali slzy
" On ti naozaj verí, to je úžasné. "
" Áno, ale teraz ho už musíš odniesť k tomu zverolekárovi. "
Rye sa zamračil. No vtom sa na neho Aki zavesila. Po prebratí z toho šoku ju aj on objal a rozlúčili sa. O 10 minút už Aki kývala otcovi, ktorý sedel na zadnom sedadle limuzíny mal otvorené okno a na kolenách hlavu Karaba. Keď zmizli za zákrutou, Aki sa pobrala za Mioko.
O ďalších 5 minút už stála aj Aki pred domom a obímala mamu. O chvíľu tam dobehla aj Bei s Karabinkou.
" Tak mami, ja už budem musieť ísť. " povedala Aki (zas) zo slzami v očiach (tá sa teda za ten deň naplakala)
" Viem, Akami ... Aki . " dosť smutne povedala Mioko
Ešte sa pár minút obímali a potom už Aki s Bei a Karabinkou nastupovali do červenej limuzíny. Aki si ešte pred tím ako nastúpila prezrela celý dom, potom kukla na 3 nákladné autá za limuzínou a potom naspäť na dom a mamu. Ešte je zakývala a nastúpila. Hneď ako zavrela dvere, ozval sa motor a limuzína sa pohla. Aki si otvorila okno a s odjazdovej cesty ešte pozerala na dom. Keď jej už načisto zmizol z dohľadu zavrela okno a ďalej sa venovala Bei a Karabinke. Cesta bola pre ňu dlhá, ale pohodlá. Veď v limuzíne mala televízor malí bar (len nealko nápoje .. ach tí rodičia xD), posteľ, a hromadu ďalších iných vecí a dokonca aj výrívku. Za niekoľko (dosť)hodín boli na mieste. Aki sa zobudila nato že limuzína stojí. Nenapadlo ju sa pozrieť cez okno a tak otvorila dvere a vyšla von.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Saky Hyuga *lowa SBééénko* Saky Hyuga *lowa SBééénko* | Web | 9. srpna 2009 v 0:42 | Reagovat

OMG!!!!!! O_O  O_O taku limuzinu by som chcela kde je aj postel a vyrivka  [:tired:]  [:tired:]  [:tired:]  [:tired:]  [:tired:]  [:tired:]  :D  :D  :D  :D a chudak Karab  :-(  :-(  :-(  :-(uzasna cast a tesim sa na pokracko  :D  :D  :D  :D  :D

2 Nami  Kuroneko 奈美黒ねこ SB! Nami Kuroneko 奈美黒ねこ SB! | Web | 9. srpna 2009 v 14:27 | Reagovat

chudák Karab *řve jako malá*
a kdy že bude další díl?

3 DQQminQQaa DQQminQQaa | Web | 10. srpna 2009 v 22:38 | Reagovat

1-úloha do VGS.

4 Yasu-chan ♥SBé♥ Yasu-chan ♥SBé♥ | Web | 11. srpna 2009 v 7:27 | Reagovat

Hej suprovýý toe..Fakt skvělýý..!!

5 DQQminQQaa DQQminQQaa | Web | 12. srpna 2009 v 15:54 | Reagovat

Ahoj.nezabudni že už začalo 1. kolo VGS.

6 Riku-san Riku-san | E-mail | Web | 12. srpna 2009 v 21:35 | Reagovat

Ahoj pozri si my blog

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama